..ako sa k nám osud prihovára

10.03.2018 19:16

 

Poznáš ten pocit, keď sa na niečo tešíš? Niečo, čo sa má stať v budúcnosti. Denne premýšlaš o tom, aké to bude v realite. Predstavuješ si tú situáciu. Ako sa budeš cítiť. Ako sa budeš tváriť. Čo všetko potom urobíš, napíšeš, povieš. A keď sa Tvoja vysnívaná budúcnosť posunie natoľko, že je tu ako prítomnosť tak necítiš to, čo si si predstavovala. Nevidiš to tak, ako si to videla. Nevnímaš tú vôňu, ktorú si očakávala. V srdci necítiš to nadšenie, na ktoré si čakala. Máš iba vrásku medzi obočím a v hlave Ti víri myšlienka, či toto je naozaj tá chvíla o ktorej si toľko snívala.

 

Predstav si, že žiješ z mizerného platu, ale vieš že o rok dostaneš jeden milión. A každý z tých 365dní premýšlaš, čo urobíš keď ten jeden milión budeš mať. Čo urobíš ako prvé, čo ako druhé. Všetko máš do detailu rozplánované a každým dňom cítiš väčšie nadšenie, že sa ten deň blíži. A keď nakoniec dostaneš Tvoj vysnívaný milión - cítiš sa obyčajne. Pretože zrazu to vidíš inak. Akoby si ten milión nepotrebovala. Ani nepotrebuješ nič robiť ako prvé, ako druhé, nepotrebuješ skákať od radosti, že si ďalší milionár. Zrazu nemáš potrebu sa ani len pokochať pohľadom na tie peniaze.

 

 

 

 

Predstav si, že snívaš o nejakej žene. Vídaš ju denne, stretávate sa, nosíš jej kvety, usmievate sa na seba, viete sa baviť o ničom a o všetkom. A po čase, keď v objatí iba tak spolu ležíte, začneš v sebe vnímať pocit prázdnoty. Že to, čo si chcel zrazu nestačí. Zrazu nie si šťastný. Uvedomuješ si, že to po čom si túžil a nakoniec aj získal nie je to, čo chceš teraz.

                             

Čo to je? Skús to nazvať? Pretože mne sa to nedarí. Neviem si dať odpoveď, prečo sa takéto situácie stávajú? Prečo ak si niečo vytýčim ako cieľ, je nakoniec niečo čo mi robí vrásku na čele. Prečo sa z toho neteším, keď si ten cieľ splním?

Myslíš, že je to niečo ako prehovorenie osudu? Alebo Ti život dáva rôzne situácie, aby si nakoniec zistil čo chceš a čo potrebuješ získať ako posledný diel do tvojho 3D puzzle modelu sveta?

 

Pred týždňom sa mi stala zvláštna vec. Osobu, ktorá mi bola veľmi blízka, ale navzájom sme si veľmi ublížili, stále vidím na mojom facebook účte. Ak Ti niekto ublíži, tak každý pohľad na toho človeka vyvolá v Tebe smutné spomienky. Premýšlala som, že toho človeka jednoducho zablokujem ak sa o pár hodín prihlásim a znovu ho tam uvidím. Ešte predtým ako som sa na to chystala, dala som si vyčistiť a optimalizovať nepotrebné a bežiace súbory v telefóne. A zrazu sa program, ktorý používam skoro každý druhý deň zasekol. Zasekol sa celý telefón. Dotyková obrazovka bola nefunkčná, nedalo sa teda dostať nikam. Nepomohol reštart, vybratie batérie, ani SIM karty. Strávila som snáď štyri hodiny hľadaním možných nápadov ako to riešiť. Bola nedeľa poobede, teda "ideálny čas" na takéto poruchy. Nakoniec som musela urobiť iba reset firmware a tým pádom som prišla o dosť vecí, ktoré sa mi nepodarilo zálohovať. Pomohlo to. Cítila som obrovskú úlavu a ďakovala Bohu, že nemusím cestovať do vzdialeného mesta, kde je môj najbližší operátor.

Ale zároveň som si uvedomila jedno. Ak by sa mi nestala táto situácia, viem že po prihlásení na fb účet by som videla to, čo som vtedy nechcela a urobila ten blok, o ktorom som premýšlala. A celá táto situácia mi iba dala odpoveď, že blok o ktorom som premýšlala by bol tá nesprávna voľba.

 

Bolo by fajn ak by som vždy našla tak rýchlo a ľahko odpoveď na to, prečo sa niektoré veci dejú. Ale možno niekedy si tú odpoveď tak rýchlo nezaslúžime a musíme si to zrejme odkrútiť alebo niečo napraviť.