..anjeli

21.08.2014 18:24

 

Už skoro mesiac chodím s dolámanou nohou. Za ten čas som si ako - tak zvykla na barle, ktoré boli pre mňa zo začiatku nie pomocou, ale niečim čo značkuje moje telo modrinami. Nevedela som si k nim nájsť cestu.

 

Teraz sa už cítim v pohode, že už v nich vidím ochrancu.

 

Som narodená v znamení kozorožca, čo v mojom prípade znamená, že všetko zvládnem sama, nikto mi nemusí pomáhať, všetko skúsim a pokiaľ aj robím niečo nové, idem svojou cestou - veď to musím predsa zvládnuť. Čiže nebola som doteraz zvyknutá, že mi niekto pomáha niečo zdvihnúť, podať, otvoriť dvere, pomôcť odniesť nákup, vyniesť smeti.

 

Akoby tá dolámaná noha chcela ukázať môjmu ja aj túto stránku, že ak sa niečo stane, vždy sú tu ľudia, ktorí sú ochotní mi pomôcť, hoci ich vôbec nepoznám.

 

Pomáhajú mi podržať dvere, pokiaľ  nimi nemotorne prejdem, ponúkajú mi svoju ruku, aby ma potiahli pod strechu, keď som vystupovala z auta v čase, keď sa počasie rozhodlo, že spustí ráznu spŕšku dažďa a ja som zostala na kĺzkom povrchu a ochranná guma na barlách sa na ňom kĺzala, a ja som myslela, že tam spadnem a zlomím aj druhú nohu.

 

Doma väčšinu času oddychujem s vyloženou nohou a často premýšlam. A zároveň ďakujem Bohu, že mi posiela takýchto anjelov na pomoc. Že ma nenechá spadnúť.

 

A preto pokiaľ si myslíš, že život je k Tebe nespravodlivý a máš voči nemu výčitky, že si sám a nikto Ti nepomôže, tak možno iba okolie nevidí, že potrebuješ pomocnú ruku. Možno sa príliš maskuješ, aby si nepôsobil navonok ako slaboch.

 

Ale čo keby si skúsil výjsť s tým, čo Ťa trápi von? A ukázal tú svoju bolesť. Verím, že to dokážeš. A verím, že tí anjeli, ktorí sú teraz pri mne prídu aj ku Tebe.