Chceš vedieť prečo milujem Vianoce?

23.12.2018 11:42

 

Blížia sa najkrajšie dni v roku. Dni, ktoré pre mňa osobne znamenajú niečo výnimočné. Dni, ktoré netuším akým zázrakom dokážu prelomiť ľady medzi ľuďmi. Keď dokážeme byť k sebe milší. Vidieť sa viac ľudsky. Povedať si milé slová. Poslať niekomu posilňujúcu myšlienku. A samozrejme aj dni, keď sa navzájom niečim obdaruvávame.

 

 

Pred dvomi týždňami mi moja sestra poslala balík. Ak čítaš moje blogy pravidelne, určite si zachytil informáciu, že som sa na začiatku apríla tohto roku sťahoval, preto sa ma sestra ešte dodatočne opýtala :

 

  A máš stále tú istú adresu, áno? Nepresťahoval si sa zase niekam inam?

  Nie, zatiaľ mám stále tú istú adresu.

 

A včera večer sa ma sestra pýta, vraj či som už dostal balík.

 

  Nie, ešte nedošiel, veď teraz má pošta toho veľa, tak asi príde neskôr.

 

 

   A teraz počúvaj, čo sa stalo.

 

  Ale veď ja som Ti teraz balík neposielala poštou, ale cez XX-Preprava, ktorú som našla na Facebook-u.

 

A v tom som si hneď spomenul na to, že ešte začiatkom tohto týždňa som dostal sms od XX-Preprava, že môj balík bude doručený nasledujúci deň, ale nereagoval som na to, pretože som myslel, že si pomýlili číslo. Preto som hneď ako mi toto sestra oznámila kontaktoval tú firmu. Samozrejme boli prekvapení, že som balík nedostal. A po dôkladom skontrolovaní v systéme objednávok mi oznámili, vraj moje meno v objednávke majú, ale adresu ktorú mi nadiktovali bola iná, ako moja súčastná. No jasné, sestra to doplietla, hlavne že sa pýtala či mám stále tú istú adresu a pošle mi balík na moju starú adresu. Samozrejme, nemal som už kontakt na nikoho z tej adresy okrem jedného spolubývajúceho, s ktorým som sa však pohádal a pri odchode ani nerozlúčil.

 

 

   Pýtaš sa čo sa stalo, že som dokázal byť taký chladný, nerozlúčiť sa a odísť s  nenávisťou na niekoho?

 

 

Vlani v lete boli vysoké horúčavy. Také ako už dlho nie a ten môj spolubývajúci si preto kúpil najmodernejšiu klímatizáciu, ktorú ale vzhľadom na veľkosť jeho izby nemohol usporiadať tak, ako bolo treba, preto v zapnutom stave robila taký hluk, že ja keď som ležal v posteli, cítil som sa akoby ležím priamo na nejakom otvorenom agregátore. Nie, vôbec to nebol uspávajúci zvuk. To sústavné hučanie, to sa proste nedalo spať. Diskutoval som to s ním, nech si to nejako premiestni. Takto to trvalo tri dni a tri noci. Cez deň to bolo znesiteľné, nakoľko cez deň počuješ zvuk z okolia, ale v noci, keď je všade ticho a Ty počuješ a vnímaš ten silný zvuk motora, to bolo šialené. Kolegyňa v práci sa ma každé ráno pýtala :

 

  No čo, ako si dnes spal?

 

Poslednú noc, keď už som bol zúfalý z toho, napísal aj majiteľovi domu, buď nech to on teda dá do poriadku alebo tento problém osobne ohlásim na mestskom úrade, nech sa na to prídu pozrieť a zmerať intenzitu hluku, tak mi počas noci už napadli aj také myšlienky že :

 

  Ja ho zabijem! Ja idem tam dolu, zoberiem z kuchyne nôž, zaklopem mu na dvere a zabijem ho!  Mne je to jedno či ma zavrú za vraždu alebo čo, ja proste už som taký hotový, že ja ho zabijem!

 

Tak si predstav aký som už musel bytť vynervovaný, keď som tri noci nespal. Ale nezabil som ho. A večer, keď som sa vrátil z práce, tak som videl že spolubývajúci si celú izbu premiestňuje. Majiteľ mu niečo dohovoril, tak sa konečne rozhýbal. Odvtedy už som spal v pohode. Ale s ním som sa už nerozprával a iba som na neho zazeral. Nedokázal som sa správať ako dovtedy, keď sme si spolu bavili super.

 

A teraz si predstav, že máš ísť do toho domu, kde býva tento muž, ktorého si chcel kedysi zabiť a s malou dušičkou dúfať, že omylom doručený balík je stále tam. Zazvonil som. Otvoril mi. Tradične v pre mňa smiešných teplákoch a pásikovom tričku. Pozval ma ďalej, ukázal na balík a hľadal ešte zopár dopisov (okrem iného aj vianočná pohľadnica od sestry!), ktoré mi boli doručené na tú adresu. Pýtal sa ako sa mám a usmieval sa. A ja som bol šťastný. Cítil som sa šťastne. Nielen kvôli balíku. Ale aj kvoli spolubývajúcemu. Bol to veľmi zvláštny pocit pre mňa. Byť znovu v tom dome, kde som prežil veľa pekných chvíľ. Na kuchynskej linke som zbadal fialovú, rýchlovarnú konvicu, ktorú som kúpil ešte kedysi, tak som sa jej dotkol prstom a usmial sa. A napriek tomu, že spolubývajúci je Ind, zaželal som mu pekné Vianoce a odišiel.

 

 

 

 

   Ešte stále neveríš, že Vianoce sú zázračné?

 

 

Z mojich predchádzajúcich blogov vieš, že inklinujem k veciam, ktoré dokážu človeka "nakopnúť". Preto som na Facebook-u v členom jednej skupiny, kde si navzájom zdielame svoje skúsenosti, nápady, rady. A včera som dostal od jedného člena vianočný darček. Skvelú fintu na mozog, meditáciu, spánok. Brain.fm. Vyskúšal som už veľmi veľa aplikácii, ale žiadna mi nesedela tak, ako Brain.fm. Jasne chápem, každý človek má inak nastavený level počúvania, spracovávania a vnímania, ale mne sedí tento. Jednoducho táto hudba so mnou rezonuje. A dostať zdarma niečo, čo je platené. A na Vianoce. Tak to je fajn.

 

Milujem Vianoce. A preto som si aj ja kúpil darček. Veď aj sám seba môžem obdarovať. Pretože si vážim sám seba. A viem, že milujem kávu. Dobrú kávu. Teraz už samozrejme nepijem klasickú kávu z obchodu ako kedysi. Už som fajnový. A aj príprava kávy pre mňa je akoby rituál. Preto som si kúpil špeciálny stroj na prípravu kávy a objednal si aj ďalšiu špeciálnu kávu z Powerlogy. A ver mi, že si užívam tú chvíľu, keď si pripravujem kávu. Občas sa aj pousmejem sám na sebe, že aký som pri tom puntičkár, ako si kávu špeciálne pretláčam cez sitko, aby som potom mal pôžitok počas pitia a vychutnal si kávu na maximum.

 

 

 

Ale samozrejme najväčší darček ešte len príde na Silvestra. Ideme celá rodina do Blackpool-u. Bol to môj spontánny nápad. Jedného dňa neviem prečo mi v hlave vznikla myšlienka, že chcem vidieť Blackpool. A tak som sa rozhodol, že tam strávim Silvestra aj s niekým, na kom mi záleží. A veľmi sa na to teším.

 

 

 

 

Na Vianoce si želáme všeličo, každý máme rôzne želania a túžby. Niektoré sa nám splnia, niektoré su nereálne a niektoré sa nemôžu splniť-zatiaľ. Ale ja milujem Vianoce. Pretože pre mňa sú zázračné. Preto posielam teraz úprimnú myšlienku aj Tebe, aby si dokázal Vianoce vnímať aj Ty zázračne. A ver, že zázraky sa dejú.