Dr.Hannibal Lecter

24.10.2014 19:27

 

Dnes mám od rána smutný deň, pretože...

 

...spomínam si ako som pred rokmi videla prvýkrát film "Mlčanie jahniat", v ktorom učinkoval ten nebezpečný zločinec Dr.Hannibal Lecter držaný vo väzení a ústa mal ešte prekryté takou ochranou, kvôli svojej extrémnej nebezpečnosti.

 

Predstav si, že sa s niekym poškriepiš, že sa nechás vyprovokovať a slovne vybuchneš. Predstav si, že Ťa za toto slovné vybuchnutie zavrú do väzenia. Že si tam s ozajstnými zločincami, ktorý naozaj urobili nejaký trestný čin. A Ty sa hneváš. Na seba. Najviac na seba. Že si tak veľmi zranitelný a že sa necháš tak ľahko vyprovokovať. Že ten čas vo väzení berieš ako spravodlivý trest za svoje správanie.

 

Ale po čase, keď chceš využiť svoje právo spojiť sa telefonicky s niekym blízkym, až vtedy zistíš že nie si v obyčajnom väzení. Že v Tvojej cele nemáš za suseda nejakého zlodeja alebo neplatiča. Si v cele, kde Tvoj sused je mäsový vrah, ktorý nemal problém surovo zabiť pár ľudí. Si v cele, kde Tvoj sused je človek, ktorý bez mihnutia oka dokázal v noci odpáliť nálož v kompletne obývanom činžiaku. Si v cele, kde Tvoj sused je človek, ktorému nebol problém uniesť malé deti a spáchať na nich ten najohavnejší zločin. Si tam kvôli tomu, že si sa nechal vyprovokovať. A Ty toto vidíš a zároveň zistíš, že telefón na spojenie so svetom má prestrihnutú šnúru.

 

Ako by si sa cítil v túto chvílu? Vieš si to vôbec predstaviť? Cítiť sa takto hrozne? Takto odkopnuto? Takto bezmocne? Sklamane a naštvane?

 

A ja sa dnes takto cítim. Presne ako ten Dr. Hannibal Lecter.

 

Predstav si, že si v meste a prechádzaš sa v dave ľudí a oni sa na Teba usmievajú a občas Ťa pozdravia alebo požiadajú o radu a Ty im odpovieš. Že prídu malé deti ku Tebe a chcú Ťa objať a Ty ich objímeš. Ale v duchu si kladieš otázku : vy sa ma nebojíte? Vy ma nepotrebujete izolovať? Pre vás nie som nebezpečný človek? Nepotrebujete ma zavrieť a prestrihnúť mi šnúru?

 

A potom cestuješ domov a vedľa Teba sedí prestarnutá babička a keď vystupuje, vidíš akú má zvráskavenú ruku, ako sa chveje a trasie a zároveň vzpriamene stojí. Že určite prežila veľa chvíl, keď mala na svojom chrbáte naložené ťažké bremená a Ty sa strachuješ kvôli prestrihnutej šnúre.