..dva rôzne pocity

18.01.2015 21:15

 

V piatok som mala veľmi dôležitý telefonický pohovor, ktorý ma môže posunúť v mojej profesionálnej kariére o dosť vyššie. Výsledok sa dozviem o pár dní.

 

V ten deň som od rána však bola veľmi nervózna, pretože súčasne ako som mala mať spomínaný pohovor som mala mať aj rande, ktoré malo vysvetliť isté nedorozumenie medzi nami.

 

Pohovor trval 38 min, čo som vôbec nečakala, že to môže byť tak dlhý telefonát, že to bude prebiehať tak akoby fajn, že keď som zložila telefón, mala som dobrý pocit. Bola som spokojná. So sebou, aj s priebehom rozhovoru. Pretože som akoby čakala nejaký útočný alebo neviem aký výsluch a pritom ten človek len vyzvedal, čo všetko viem, akoby mal oveľa menej pracovných skúseností ako ja.

 

S pocitom radosti a spokojnosti som sa teda usmiala a v duchu si povedala : waw, dobrá som.

 

A potom som si našla v telefóne sms s textom : "Prepáč, ale musím to zrušiť dnes."

 

Teda rande sa nekonalo. Nestojím tomu človeku ani za vysvetlenie prečo sa nekonalo.

 

Aký musí byť človek silný, aby dokázal súčasne spracovať dve úplne odlišné situácie. Že jedna Ťa stavia do pozície víťaza a máš chuť vyskočiť od radosti po plafón a druhá Ťa dáva do pozície väzňa, ktorý je práve zbičovaný, hoci sa nedozvie začo.

 

A Ty prídeš domov s týmito dvomi pocitmi v sebe a usmievaš sa, aj keď máš chuť akoby vybuchnúť.

 

Hej, môžem si poplakať, rozbiť pár tanierov, íst sa opiť, niekoho zbiť alebo niečo iné. Možno by to pomohlo na chvíľu. A potom čo? Tak ako sa teším na to nové pracovné miesto, tak som sa tešila na moju lásku.

 

Hoci viem, že za novou prácou sa budem musieť sťahovať dosť ďaleko, takto sa mi bude ľahšie odchádzať. Ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré, tak v tomto prípade to zrušené rande môže teda znamenať ľahší odchod.

 

A preto Ti ďakujem láska. Napriek tomu, že Ťa stále milujem, viem že to chce čas.

A možno tam ďaleko ma čaká niekto, kto si nájde aspoň čas na vysvetlenie.