Najkrajší dar

20.05.2015 20:55

 

Maťa a Peter sú manželia už pekných pár rokov a spolu vychovali dcéru. Po skončení strednej školy sa ich dcéra rozhodla odísť do zahraničia vyskúšať aký je život tam vonku. Maťa zostala zrazu doma sama s Petrom. S mužom, ktorého nekonečne miluje. Občas sú medzi nimi hádky a nedorozumenia, ktoré sa snažia si vždy vysvetliť. Raz to však zájde o kúsok ďalej a Petra to už natoľko otrávi, že sa na čas od Mati odsťahuje. Vraj už sa to nedá vydržať. Ničí ho to. Tie neustále nedorozumenia a následne vysvetlovania. Má nárocnú prácu a Maťa má občas pocit, že práca znamená pre neho viac, ako ona. Odišiel. A ona je zrazu úplne sama. Bez dcéry. Bez manžela. 

 

Po dvoch týždňoch, počas ktorých sú spolu v kontakte..Mata zbadá nieco nezvyčajné na svojom tele..čaka týždeň..možno tá hrčka zmizne..a prestane krvácať.. Neprestala. Pred rokom jej zomrel otec na rakovinu a dnes počula to isté slovo z úst doktora Maťa. Prečo? Teraz, keď je sama. Keď odišla jej jediná dcéra. Keď jej manžel vyčíta to, že ho nechápe a nevie byť k nemu úprimná. Teraz, keď oboch tak veľmi potrebuje. Nepovie to ani jednému. Nechce, aby ju ľutovali. Miluje svojho muža, ale nechce aby sa vrátil iba kvôli tomu, že umiera. Hoci Peter by jej povedal, že to tak nie je..ona by to vnímala ako jediný dôvod prečo sa vrátil.

 

Po týždni jej príde napísaný list od dcéry : ..prepáč mami, ale ako som sa zobudila po tej operácii pred maturitou, tak som úplne akoby stratila pamäť, že som všetko iba hrala a nevnímam žiadne pocity, city. Mami, po operácií som si nič nepamätala..a všetky moje spomienky a emócie boli fuč..preč akoby mávnutím prútika, v priebehu 4 hodín chirurgického zákroku som mala pocit, že mi nevybrali len cistu, ale vybrali aj časť zo mna. Celú mňa akoby vymenili. Všetok ten čas, čo si mala možno pocit, že som rovnaká a že je všetko ok...vlastne nebolo..a bolo pre mňa jednoduché tváriť sa, že som to stále ja, lebo som prakticky netušila kto vlastne som. A aký život som viedla...
Toto Maťu totálne položilo. Prečo jej to nepovedala vtedy? Prečo ju nechala v tom, že je všetko v poriadku? Cíti sa oklamaná. Už si nepamätá deň, kedy neplakala. Sama. Pretože ju obaja opustili.

 

Po mesiaci jej doktor povie, že sa jej tá hrčka stabilizovala a prestala krvácať. Hm..dokedy? Na ako dlho? Každý deň žije akoby v strachu. Nevie sa poriadne vyspať. V jednu chvílu jej napadne : skončím to. Áno skončím, nechcem vidieť ako do mňa púšťajú chemo..nechcem brať všetky tie lieky a prejsť tou istou cestou ako môj otec..nechcem, aby ma niekto tak videl, takú slabú. Áno..skončím to. Veď už nemám šancu na nič..

 

O týždeň neskôr ju Peter pozve na kávu. Akoby vyšlo slnko nad vykopanou jamou. Netuší, že to je iba chvíľkové šťastie. Že Peter sa chce pri tej káve s ňou rozlúčiť a povedať jej, že s ňou končí a nepotrebuje ju viac vidieť. Maťa bola najskôr odhodlaná konečne Petrovi povedať o jej zdravotnom stave, čím prechádza, ale.. Keď vidí, že on nemá už záujem, nepovie mu to. Načo už? Nemá to význam. Pozerá sa mu do očí..aké ich má krásne. Ako ho miluje, hoci on je ku nej úplne chladný a odmeraný. Keby len vedel..

 

Koľko ľudí je takýchto? Koľko ľudí si nepovie tieto veci, pretože nevedia ako to povedať? Že sa hanbia alebo nechcú pocit ľútosti. Nechcú zažiť pretvárku. Že ich zrazu niekto miluje. Možno Maťa urobila chybu. Keď si to tajomstvo nechala pre seba. Možno Ty by si konal inak.

 

Po dvoch rokoch ide Maťa s Lubom po ulici. Držia sa za ruky a vidieť, že sú spolu šťastní. Maťa sa akoby zázrakom rakoviny zbavila a náhodne spoznala Luba. Je úplne iný ako Peter.  Vie Maťu počúvať, podporuje ju, miluje a za nič neodsudzuje. Raz za čas spolu navštívia jej dcéru, s ktorou si ten nešťastný list Maťa už dávno vysvetlila. S Petrom nie je odvtedy v kontakte. Veď vlastne bol to on kto povedal, že nevidí dôvod sa naďalej stretať.

 

Ako vyšpekulované to má niekedy osud. Ak by Maťa v čase, keď jej Peter povedal že ju opúšťa, bola úplne zdravá, určite by ju to zložilo a možno by si siahla na život. Ale trápila ju choroba, krvácala. Tá hrčka jej nedala spať. V jej prípade ju vlastne choroba akoby ochránila. Pretože sa viac venovala jej ako tomu, že ju Peter opustil. A nakoniec sa jej to vrátilo v tom najkrajšom dare aký si mohla priať. Keď je v Lubovom náručí, cíti sa nekonečne milovaná. Všetko zlé je predsa na niečo dobré. No nie?