..šťastí manželia

11.11.2014 19:34

 

Do práce a z práce cestujem verejnou dopravou a tam občas človek narazí na zaujímavých ľudí.

 

Ako som cestovala dnes domov, nastúpili neskôr do autobusu starší manželia, už podľa mňa dávno na dôchodku. Muž bol na vozíčku a žena ho tlačila. Počas nastupovania do autobusu však prešiel muž pešo, že úplne pomaličky, ale prešiel. Jeho žena kúpila lístky, zložila mužov vozík, aby nezaberal veľa miesta a stála pri ňom, aby nespadol. Muž si zatiaľ sadol a začal sa zhovárať so spolusediacou ženou.

 

A mne toto pripomenulo situáciu, keď ešte žil môj otec, lebo tiež mal občas také strapaté vlasy ako ten muž a tiež sa tak usmieval ako on. Áno, bolo mi to zrazu ľúto, že už ho nikdy nemôžem objať a nemôžem ho vidieť ako sa usmieva, ako ma pohladí a to všetko. A ked som si začala uvedomovať tieto moje pocity a že mám slzy na krajíčku, tak som sa zapozerala na tú jeho ženu, ako pokojne stojí, akú ma pokojnú tvár, ako sa akoby usmieva a vyžaruje lásku a šťastie, že som sa v tú chvíľu zahanbila, že ja v sebe plačem a ona spokojne stojí. Určite má tiež veľa vecí, ktoré ju ťažia a trápia a neplače. Stojí vzorne ako vzorná žena a sprevádza svojho muža.

 

Aké to je krásne, keď človek vidí takýchto ľudí, ako sú spolu, ako sa spolu lúbia a idú spolu aj v starobe. Kiež by toto šťastie a ten pokoj mohol prežívať každý jeden človek. Pretože pohľad na takto šťastného človeka dáva tomu druhému silu.