..tečúca rieka (4časť)

06.05.2018 11:39

 

  Monika..hm, mladé dievča, ktoré zaujala moja údajná bezstarostnosť a možno aj môj šibalský úsmev. A mne momentálne vyhovuje to, že jej o nič nejde. Že si akoby len užívame.

 

 

Myslím, že každý človek má vo svojom živote obdobia, kedy chce byť sám a občas si vyhodiť z kopýtka ak si to telo pýta. Viem, že takéto obdobie už v mojom živote raz bolo. Zhruba pred desiatimi rokmi, keď každá ďaľšia žena bola iba nejaká ďaľšia čiarka na zozname. Bolo to po tom, ako sa rozbil môj vzťah s mojou bývalou manželkou, s ktorou sme mali sobáš v kostole. V naozajstnom katolíckom kostole. Zvláštne, že obrúčku mám stále u seba a asi pred týždňom mi pri hľadaní niečoho padol pohľad na ňu.

 

 

Naše obrúčky sú veľmi pekné. Na vnútornej strane mojej obrúčky je napísané : 24.2.2006 Ivetka. A ona má presne takú istú, len s mojím menom : 24.2.2006 Radko.

 

Myslíš, že obručky by sa mali predať, zahodiť, zničiť po tom ako sa dvaja rozídu? Myslíš, že práve to, že stále máš pri sebe obrúčku, že to niečo znamená? Alebo že to nejako blokuje ďalšie Tvoje vzťahy? Alebo nebodaj tam funguje nejaká čierna mágia? Ja tú svoju stále mám a natrafím na ňu naozaj iba občas ak niečo neviem nájsť. Nenosím ju samozrejme, ani ju nejako neuctievam alebo čo. Jednoducho je to pre mňa ako pamiatka. Nemám voči mojej bývajej manželke žiadnu nenávisť, ani jej nič nevyčítam. Dokonca nie som s ňou ani v kontakte, ale verím, že sa má dobre. A prajem si z hĺbky duše, aby sa konečne teda dala dokopy s tým niekým, kto sa vtedy pokúšal náš vzťah rozbiť a postaral sa o to, aby moju ženu ukradol a balamútil jej hlavu. Pretože neverím tým "sladkým rečiam" že údajne sme ja a moja manželka už spolu nespávali a podobné hovadiny, ktoré si niekto vymyslel narýchlo, len aby sa v mojich očiach urobil nevinný.

 

 

Takže potom ako to vo vzťahu s mojou manželkou došlo k tomu, že jediná cesta je rozchod, tak mi to prišlo prirodzené robiť si akoby vymyslený zoznam s čiarkami každej ženy, ktorá skončila v mojej posteli. A prečo nie? Kto som ja? Niekto horší ako ten, kto sa medzi nás vopchal? Som niekto menejcenný, že si nezaslúžim mať sex so ženou? A aby to malo aj nejakú tú čerešničku na torte, ako sa vraví, tak vždy ako jedna odišla z mojej postele, hned boli z môjho telefónu posielaní sms mojej bývalej manželke, aby prišla... pretoze ..zvyk je zvyk. Ak nemáš s nikým vzťah, tak vlastne nikoho nepodvádzaš. Iba si užívaš.

 

Pamatám si zábavnú scénu, ako raz už po s..e s manželkou ležíme na gauči a z mojích úst vyšlo :

- Toto je život na nervy!

- Čo!!!!! Tebe sa to nepáčilo?

- Ale áno, páčilo ale ja už som myšlienkami úplne inde, to nebolo k Tebe neboj sa.

- Tak ja si užívam krásnu chvíľku, keď sa cítim úplne super s tým, že aké to bolo zase nádherné a Ty mi povieš, že toto je život na nervy??

- Ale no táááák, to nebolo Tebe, ja už premýšlam nad všeličím iným, no.

A viem, že z tejto scény sme sa potom dlhé roky ešte smiali a doťahovali sa na tom ako : toto je život na nervy. Ešte to dokonca aj predo mnou povedala našej známej.

- No predstav si, ležíš tam uspokojená a spokojná a povie Ti že toto je život na nervy! No čo som si mala myslieť, ako som sa mala cítiť?

Mne je tá scéna žartovná aj teraz, keď o tom píšem.

 

No ale teraz je tu Monika. A život nie je nervy. Je taký, aký ho chceme mať. Pretože ak by sme ho chceli mať iný, tak ho zmeníme. A ja teraz, keď ležím vedľa Moniky a pozerám sa na ňu, hrám sa s jej dlhými vlasmi, snažím sa jej opätovať úsmev, pretože vidím že sa na mňa šťastne usmieva. Asi viem ako sa cítil Casanova. Pretože to je veľmi ťažké pozerať sa na tú ženu v tej chvíli. Po skvelom sexe. Keď je väčšinou každý spokojný a šťastný. Ale prečo sú v mojej hlave myšlienky ako :

- prečo spím s niekým, koho neľúbim?

Prečo tá blbá potreba mať sex je silná a doženie ma sem, do postele s peknou a fajn ženou, ale s ženou ktorú neľúbim. A musím jej klamať, že mi je fajn, musím sa akoby tiež usmievať na ňu, aby sa necítila ako moja manželka po tých slovách o živote na nervy. Alebo žeby bol ten život ešte stále na nervy? Spíš s niekým, koho neľúbiš a ten, koho ľúbis tak aj keď vedľa neho ležíš a máš ho v posteli, nemôžeš s ním spať, lebo sa musíš chrániť. Aby si znovu nespadla do tej "čiernej diery". Tak radšej to necháš tak. Je to ako keď Ťa hodia do stredu oceánu. Napriek tomu, že tú vodu miluješ, dôveruješ jej že Ťa zachráni. Nakoniec Ťa tá voda pohltí. Ako je napisané v biblii: "kto má uši nech počuje".

A mám pocit, že tečúca rieka už povedala dosť, nemyslíš?