..v parku

02.04.2018 17:24

 

 

Určite poznáš ten graf, ktorý sa používa na burze pre dopyt a ponuku. Kde raz to ide hore, raz dole. Kde žiadna komodita nemá priebeh iba rovnej priamky. Všetko neustále kolíše. A nielen v tradingu. Aj v živote je to tak.

 

 

Napriek tomu, že sa hovorí :  deň bude taký aký si ho urobíš, sú jednoducho dni dobré a zlé. Pretože nikto nie je stroj, aj človek má právo cítiť sa mizerne. A môžeš sa snažiť akokoľvek, môžeš skrývať emócie a nálady pred svetom. Pred sebou samým sa neschováš. Je to ako keď koleso na bicykli potrebuje raz za čas dopumpovať, aby znovu mohlo fungovať bezchybne. Alebo ako mobilný telefón, ktorý tiež potrebuje občas nabiť baterku. Tak aj človek to raz za čas potrebuje. Dobiť baterky.

A pre každého znamená to dobitie bateriek niečo iné. Niekomu stačí vybehnúť do prírody. Iný potrebuje konverzáciu so známym pri pive. Ďalší vie, že jeho dobitie bateriek znamená operný koncert. Alebo iba klasický sex s niekým.

 

Sme rôzni a každý máme svoje potreby. A ja si oceňujem u ľudí, ak mi neponúkajú ten ich spôsob : musíš urobiť toto, to Ti pomôže. Nie, to pomáha jemu. Ja som iná, ja potrebujem niečo iné.

 

 

Bývam v malom meste, kde s centre je krásny park. Neviem či každý návštevník toho parku to cíti tak ako ja - ten kľud. Pokoj.  Akoby moje vnútro cítilo nenútenú potrebu sa vyspovedať zo všetkého, čo ma ťaží a zároveň vďaku za všetko, čo dokážem vidieť, vnímať, cítiť, zažiť. Pred rokom, keď som v práci začínala neskôr, tak som každé ráno chodila do toho parku. Bol to taký krásny začiatok môjho dňa. Tešila som sa na tú chvíľu. Na tých desať minút v parku. Na to ako tam stojím a vnímam to ticho prebúdzajúceho sa mesta. Tešila som sa na to, ako očami prejdem po miliónoch kvetov, ktoré sú tam vysadené. Ako zoskenujem oblohu a poďakujem Tomu tam hore za to, že tam môžem stáť. Ten pocit, keď si zavrieš oči a zhlboka sa nadýchneš s presvedčením, že dnes je krásny deň. A zároveň každé ráno som v tom parku stretala jedného starého pána. V jednej ruke mal paličku, o ktorú sa podopieral a v druhej mal vždy igelitovú tašku. Počas dňa tým parkom prejde veľa ľudí a každý uponáhľaný svojím nezmyseľným zhonom tam odhodí niečo na zem. A tento pán každé ráno chodieval do toho parku zbierať tieto odhodené veci. Pretože chcel, aby sa ten park prebúdzal do nového dňa vždy čistý. Veľakrát sme sa videli iba na ďiaľku a pozdravili sme sa iba kývnutím ruky. Robil to každý deň. Nikdy som ho nepočula nadávať, hoci sme sa veľakrát spolu rozprávali. Vždy bol taký usmiatý a plný nádeje a pre mňa to bolo ako bonus k tomu parku.

 

 

Sú ľudia, ktorí rozhadzujú, pretože nevnímajú svet okolo seba a sú ľudia, ktorí to nezištne upratujú. Pretože je správne ak svet a miesto, kde žijeme robíš krajším.

A aj preto, že existujú ľudia ako ja, ktorí nepotrebujú konverzáciu so známym pri pive, ani operný koncert. Potrebujú sa vyplakať v tom parku. Pretože sa cítiš kľudnejšie, ak vidíš okolo seba poriadok. Ak vieš, že všetok chaos si nechal za sebou. Vtedy si uvedomíš, že aj Ty v sebe potrebuješ poriadok, ktorý práve vidíš. A vtedy akoby z toho parku ten poriadok do Teba vstúpil. Naplnil Ťa svojím pokojom a utrel Ti slzy, ktoré sa tam nehanbís nechať si stekať po tvári, pretože je skoré ráno a v parku si iba Ty a jeden staručký pán.

 

Ak človek plače, môže ho pohľadiť milión rúk a nie je to ono. Až pokiaľ ho nepohľadia tie správne ruky. Presne tie, ktoré spôsobili tie slzy v tom parku.

 

 

Odchádzala som pomalým krokom z parku a pár metrov ďalej stála mladá žena s nejakými letákmi a ponúkala ich okoloidúcim. Zaregistrovala som, že má namierené aj ku mne, ale podľa mojej sklonenej hlavy pochopila, že nemám záujem o ten kúsok papierika. Vtedy som zodvihla hlavu a venovala jej aj keď kostrbatý úsmev. Cítila som ako môj vnútorný hlas vo mne zdvihol prst, pretože nesmiem kaziť ľuďom deň. Nemám právo ich stiahnúť na svoju smutnú náladu. To nie je zmyseľ života. Ukazovať každému ako sa dnes necítim vo svojej koži. Ale robiť presne to, čo robil ten starý pán. Vyčaroval mi vždy úsmev. Napriek tomu, že ráno už do toho parku nechodím(zmenila som prácu), viem že on tam chodí každé ráno. A každé ráno zbiera odpadky. Aby každý nový deň mohol začať čistý. A možno namiesto mňa tam teraz chodí niekto iný. Niekto, kto to potrebuje viac ako ja. Ďakujem.