Novinky

..ďakujem Ti, mama

31.08.2014 15:15
  Nepamätám si, kde presne som pred nedávnom čítala vetu, že : ak ráno daruješ niekomu úsmev, bude mať príjemný celý deň.   Sú posledné augustové dni, nejaký ten sviatok a k tomu víkend, v mojom živote sa odohrala veľmi smutná udalosť, tak trávim tieto dni u svojích rodičov. Včera som bola svedkom ako sa dá za jeden deň prerobiť strecha. Boli sme tu vlastne všetky moje sestry a mama mala aspoň veselo. Napriek tomu, že už mám sádru z dolámanej nohy dolu, myslela som že budem viac osožná pri pomáhaní a následnom upratovaní po oprave strechy, ale pomôžem ako sa dá.   Večer som ľahla unavená a spala ako medveď. Občas sa v noci zobudím na bolesť nohy a už nemôžem zaspať. Presne ako v túto noc, hoci som večer zaspala s pocitom najťažšieho zvierata na svete. Samozrejme zákon schválnosti platí neustále a tak nad ránom, keď už svitalo som zaspala na nejakú hodinu, ale keď som...

..anjeli

21.08.2014 18:24
  Už skoro mesiac chodím s dolámanou nohou. Za ten čas som si ako - tak zvykla na barle, ktoré boli pre mňa zo začiatku nie pomocou, ale niečim čo značkuje moje telo modrinami. Nevedela som si k nim nájsť cestu.   Teraz sa už cítim v pohode, že už v nich vidím ochrancu.   Som narodená v znamení kozorožca, čo v mojom prípade znamená, že všetko zvládnem sama, nikto mi nemusí pomáhať, všetko skúsim a pokiaľ aj robím niečo nové, idem svojou cestou - veď to musím predsa zvládnuť. Čiže nebola som doteraz zvyknutá, že mi niekto pomáha niečo zdvihnúť, podať, otvoriť dvere, pomôcť odniesť nákup, vyniesť smeti.   Akoby tá dolámaná noha chcela ukázať môjmu ja aj túto stránku, že ak sa niečo stane, vždy sú tu ľudia, ktorí sú ochotní mi pomôcť, hoci ich vôbec nepoznám.   Pomáhajú mi podržať dvere, pokiaľ  nimi nemotorne prejdem, ponúkajú mi svoju ruku, aby ma...

...na potom

10.08.2014 15:26
  Možno aj Tebe niekedy napadne myslienka, že : musím urobiť toto, ale urobím to neskôr, teraz sa mi nechce. Budem si to držať v hlave, nech nezabudnem a keď budem mať na to náladu, tak to urobím.   Tento týždeň bola u mňa na návštevu dcéra s jej priateľom a nakoľko ja som doma odstavená z domácich prác kvoli dolámanej nohe, tak upratovať musela ona, samozrejme bolo treba premiestniť televízor, tak som povedala dcére, nech to jej priateľ  neskôr premiestni na svoje miesto, lebo ja sa s ním naťahovať nemôžem. A Juraj hneď vzal televízor a niesol ho taký ťažký do obývačky..Vravim že veď netreba to teraz hneď, stačí potom, keď budete odchádzat. Ale on nie, vraj dá to hneď teraz.   Tak som sa neskôr tak zamyslela, že aké by to bolo fajn naozaj takto hneď ako si niečo spomenieš, tak hneď to vykonať, neodkladať to na neskôr, veď prečo si zbytočne zaťažovať hlavu neustálym...

zviera & človek

03.08.2014 21:27
  Pred týždňom som sa vrátila z dovolenky v Dolomitoch...bola som tam prvýkrát a bolo tam naozaj krásne..taká iná, nová príroda a všetko to okolo.   Naspäť na Slovensko som cestovala s jednou cestovnou spoločnosťou. Samozrejme cesta autom a autobusom je rozdielna a pre mňa by bola najideálnejšia cesta lietadlom, žiaľ  kvoli priamej linke som si zvolila autobusové spojenie.   Cestou sme stáli na viacerých zastávkach, kde sme si vystreli usedené kosti a aspoň kúsok sme sa prešli, niečo si kúpili na občerstvenie a znovu poslušne sadli do autobusu a nechali sa viesť ďalej.   Keď sme už boli kúsok od našeho hlavného mesta a šofér oznámil, že nebudeme mať zastávku, pretože meškáme, jedna pani sa ohradila poznámkou, ktorá ma donútila sa zamyslieť: - ako to že nebudeme stáť? Čo sme zvieratá?   Hm, kde vzal človek právo byť niečo viac ako zvieratá? Len preto, že...

..kto vlastne si (pre moju lásku)

03.08.2014 13:45
Áno...spoznali sme sa za tej najhoršej situácie..že každý normálny človek by sa otočil a nechcel o Tebe viac počuť.. Ale ja som sa počas tých niekoľko miliónov písmen, ktoré sme si vymenili do Teba zaľúbil, že neviem presne kedy sa to stalo, ale viem že je to pravda a že to čo cítim, budem stále dávať najavo. Pretože viem, že tento jediný pocit je naozaj skutočný.    

..možno už zajtra

01.08.2014 08:16
  Ako jednoducho si niekedy človek predstavuje svoje nadchádzajúce dni, že si je akoby istý tým, čo bude a čo bude robiť, ale v živote si nikdy nemôžeš byť na 100% istý. Nikdy nevieš, čo sa môže stať.   Večer ideš spať s pocitom, že na druhý deň vybavíš to a to a neskôr ešte urobíš to a to a vôbec nepočítaš s tým, že život si ide po svojom a často Ti skríži celý Tvoj plán.   Presne toto sa stalo pred pár dňami mne. Zlomila som si nohu. A k tomu cez dovolenku. Keď som mala v pláne si dať do poriadku pár vecí, ktoré mi počas práce nevychádajú časovo, tak teraz musím poctivo doma ležať a spoliehať sa iba na dve nemotorné barle, ktoré mi otlačili celé ruky.   Možno aj Ty si niekedy takto bol odstavený, že si musel čakať a iba čakať. Premýšlať a občas pozerať akoby do blba. Možno aj Tebe aspoň na chvíľu vzbĺkla myšlienka : - čo mi týmto chce život povedať. Či Ťa chce...

Ďakujem Ti, Bože

16.07.2014 20:15
  V piatok som posledný deň v práci a začína mi vytúžená dovolenka.   Nakoľko moja jediná dcéra sa pred mesiacom osamostatnila a odsťahovala sa mimo Slovenskej republiky, tak som sa rozhodla, že časť svojej dovolenky strávim v jej novom byvaní a v spoznávaní miesta, ktoré ju tak veľmi očarilo, že ho vymenila za rodné Slovensko.   A kedže ja napriek tomu, že vodičský preukaz nosím stále v kabelke, ale šoferovat by som sa neodvážila, že som stále iba spolusediaci, tak som si cez jednu web stránku našla odvoz, ktorý mal byť presne na termín začiatku mojej dovolenky a tým pádom som si vybavila aj iný odvoz naspäť z dovolenky.   Všetko vyzeralo tip - top, že som bola šťastná a spokojná ako mi to perfektne vyšlo. Lenže nastal den D, teda 3dni pred odchodom na dovolenku a šofér, ktorý ma mal viezť mi oznámil, že sa mu pokazilo auto, čiže z odvozu nič nebude.   Bol...

..právo na všetko

12.07.2014 17:57
  Občas potrebujem nabrať silu a tak nečinne sedím na balkóne a nechám sa unášať realitou. Nečinným pozorovaním okolia.   A zrazu ma zaujala veta, ktorú vyslovil jeden chlapec hrajúci sa v areáli materskej škôlky. Vraj : ja mám právo na všetko. Každý má právo na všetko.   Hm, tieto slová by určite nevyslovil žiaden dospelý človek. Pretože sme si zvykli byť akoby otrokmi niečoho. Bez práva na svoj život, na vyjadrenie svojích pocitov, na ich realizáciu. A deti žijú úplne v inom svete. Vedia, že môžu všetko pokiaľ  im my nevsugerujeme do hlavy vety typu : toto nemôžeš, tamto nesmieš. Že si neuvedomujeme ako im škatulkujeme a ohradzujeme ich priestor "mantinelmi". Prečo?  Áno, dieťa skúša všetko, môže sa zraniť, môže si ublížiť. Nestáva sa snáď zranenie aj dospelým? Nie je ublížené aj dospelým?   A preto fandím tomu mládencovi, hoci nečíta tieto riadky. Ja...

..na balkóne

11.07.2014 19:06
  Milujem sedieť na balkóne a môcť tu písať a proste mať tu také iné myšlienky. Akoby tu bolo iné Feng - shuej alebo niečo, čo na mňa veľmi ukludňujúco vplýva. A vždy sa teším na víkend, pretože viem, že aspoň vtedy sa mi podarí dostať sa sem a byť v tej akoby tajomnej atmosfére a cítiť sa spokojne. Tu akoby zmizol všetok stres a všetky veci, ktoré mám v hlave a ktoré ma trápia. Je to ako roprávková krajina. Počúvať zvuk vtákov, ktoré hniezdia vo vysokých stromoch, ktoré lemujú materskú škôlku, ktorá je vedľa mňa. Počúvať deti ako sa hrajú, ten ich štebot a radostné výkriky a občas sa nechať vtiahnuť do detských čias. Byť vysoko akoby nad vecou a zároveň sa cítiť bezpečne.   Každý máme určite nejaké svoje kráľovstvo, pre mňa je to môj balkón. A pretože viem, že o pár dní ma čaká sťahovanie sa, tak si tieto chvíle na balkóne vychutnávam čoraz častejšie. Keď iba sedím a...

..už je čas

08.07.2014 12:36
  Aj Tebe niekedy napadla otázka ako sa zbaviť neužitočného vzťahu? Ako prestať lúbiť niekoho, komu na Tebe ani štipku nezáleží? Ako prestať myslieť na niekoho, kto si na Teba spomenie len keď má voľnú chvílku čiže keď sa nudí?   Hm, je to ako keď hráš nejakú internetovú hru a zasekneš sa na 250 leveli, keď si už myslíš, že si dostatočne ďaleko nato, aby si tú hru zmazal a preto skúšaš ten ďalší level znova a znova a ono to nejako nejde.    Pár dní si dáš pauzu, ale potom znovu do toho ideš, veď čo ak možno dnes ten level prejdeš. Ale neprejdeš. Pretože tá hra je zrazu už mimo Tvoj dosah a Ty sa zbytočne trápiš a stresuješ. Zbytočne sa možno podcenuješ aký si neschopný a pritom nevidíš svoju šikovnosť za celých 250 levelov. Tak jeden Ťa predsa nezlomí a neodradí.   Ja viem, že zanechať tú hru a začat niečo, čo je kompatibilné s Tvojimi možnosťami sa zdá také...

..práve dnes

06.07.2014 13:31
  Práve dnes, keď je pekná a slnečná nedeľa a ja si vychutnávam "sladké ničnerobenie" na balkóne, sa mi naskytla myšlienka podeliť sa o moje pocity s Tebou.    Lebo často sa ľudia medzi sebou hrajú na niečo, často sú akoby prikrytí pretvárkou, že neukážu svoje pravé a čiste Ja, nepovedia čo ich trápi a čo ich teší. Možno čakajú až sa to niekto spýta, možno majú strach z výsmechu. A pritom je to tak jednoduché - byť ako dieťa. Povedať čo cítiš, požiadať o niečo, vyjadriť nesúhlas. Možno všetko by išlo oveľa ľahšie, keby sa ustavične na niečo nehráme. Keby nie sme akoby naprogramovaní na usmievanie sa navonok, hoci v sebe cítime opak.   Čo tak napísať mi dnes sem do komentu svoje pocity? To čo Ťa štve, to čo Ťa nadchlo, to čo nevieš vyriešiť a pohnúť sa dalej.   Myslím si, že dôvod prečo majú ľudia uši je aj ten, aby sa navzájom počuli a pomohli si. Tak odhoď...

slovenský byt

02.07.2014 08:42
  Určite poznáte tie klasické slovenské byty, kde keď sa niečo pokazí, tak to rieši bytové družstvo. Tak naše bytové družstvo teraz vyriešilo výmenu vodovodných a odpadových potrubí.    Ono, pokiaľ je človek v práci, tak ten výpadok vody až tak nevníma, ale pokiaľ je doma a musí strážiť byt, pretože potrubie sa vymiena aj vo vnútri každého bytu tak to už je horšie. Byť celý deň bez vody a ako čerešnička na torte - ešte nemôcť používať odpad, teda wc.   Pokiaľ sú v domácnosti dvaja, traja ľudia, tak sa nejako vystriedajú a idú sa odreagovať niekam von, ale pokiaľ v domácnosti býva niekto sám ako teraz ja, tak musí celý čas byť ako strážnik a dávať pozor na svoju pevnosť.   A veru - nemôcť ísť na wc od rána až do večera je poriadne namáhavé.   Človek pokiaľ také situácie nezažije, tak ani o nich nepremýšla a vôbec by mu na um neprišlo, že niečo takéto sa...

anjel strážny

26.06.2014 20:39
  Práve som zistila, že tvrdenie : že všetko je na niečo dobré mi teraz akoby otvorilo oči.   O pár mesiacov sa sťahujem do inej krajiny a preto si postupne chystám rôzne veci týkajúce sa presťahovania a podobne.    Ako napr.životopis s anglickom jazyku. A neustále ho vylepšujem. Včera som si konečne akoby tľapla sama so sebou, že ako som ho perfektne vylepšila a bola som so sebou spokojná a dnes ako som prezerala nové pracovné ponuky, tak som našla pár vecí, ktoré som uznala za vhodné vsunút ešte do životopisu, nech je detailnejší a podľa mňa ešte lepší ako ten, ktorý bol perferktný včera.    Často v živote natrafíme na nejakú vec, ktorá je akoby odrazový mostík k niečomu, čo sme dovtedy nevideli.    Akoby bol nejaký anjel strážny pri nás a nasmeroval nás pozrieť sa tam, kde nájdeme tú zmenu.    Zvláštne ako to je v živote zariadené....

..spolieham sa na Teba

24.06.2014 20:03
  Neviem prečo som si práve dnes spomenula na jednu príhodu, ktorú mi rozprávala jedna pre mňa blízka osoba.     " Keď bola Deana ešte malá, začala sa v noci zase pocikávať, tak v jedno ráno ako som už mala nervy v koncoch,  som jej naštvane povedala :  - tak si pekne pobal svoje veci a oddnes budeš spávať vonku so psom! A myslela som to vážne, že som jej nedala vôbec poznať, že toto nemože byť pravda. A ona si smutne pobalila veci a ako sme schádzali dolu po schodoch, tak som sa na ňu pozrela a v tom sa mi začal v hlave odvíjať monológ, že ako nám deti úplne dôverujú, tomu čo hovoríme, že sa na nás spoliehajú, že čo povieme to urobia, prišlo mi to veľmi ľúto aká som na ňu bola krutá. Samozrejme nakoniec nešla spať so psom. "   Presne..ako často nechtiac vo svojích deťoch vytvárame rôzne obrazy, ktoré nie sú pravdivé a oni nám veria. Pretože jediný...

..pravítko

22.06.2014 15:14
  Aj Ty máš niekedy ten pocit, že si úplne dole a že už ďalej nevládzeš. Že sa máš chuť všetkého vzdať a zapadnúť medzi šedý priemer, tak si prečítaj tieto slová. Možno Ti pomôžu vstať a prestať sa ľutovať. Pretože to dokáže každý..iba používať slová prečo to nejde, prečo to mám ťažšie ako ktokoľvek iný na svete a prečo musím iba v kúte nariekať nad svojou slabosťou a celkovo nad životnou krízou, ktorú mám.    Áno Ty, kto iný? Prestaň už sedieť a utierať si slzy. Budú Ťa bolieť oči, prestaň s tým. Vybehni na balkón a pozri sa okolo seba, na všetku tu krásu ktorú vidíš. Na ľudí,  ktorí možno idú popod Tvoj balkón, na deti ktoré sa pod oknami hrajú. Myslíš, že oni nemajú svoj príbeh, ktory by niekoho rozplakal? Myslíš, že nikdy nespadli a nefňukali?    Spadnúť je súčasť života. Súčasť učenia. Nie každá vec sa podarí na prvýkrát. Spomeň si ako si sa učil...

objatie

21.06.2014 16:37
  Snáď každému človeku nastane v živote chvíľa, keď si uvedomí že niečo už v jeho živote skončilo. Že nejaká situácia sa už nebude opakovať. Že už nikdy nebude možnosť, aby žažil pre neho tú krásnu emóciu. Nie každý je taký, že si "to" vie oceniť a doceniť, keď "to" má. Nie každý je akoby prebudený. Sú ľudia, ktorí to zistia až keď je neskoro. Až keď naozaj už nemôžu zažiť ani ten "poslednýkrát". Pretože všetko už skončilo. Možno si poplačeš a možno Ti to pomôže. Možno Ťa to bude dlho držať a jediný, kto to dokáže všetko vyžehliť je čas. Ale ja viem, že pokiaľ to cítiš tak, že Ti to je ľúto, tak by si ten stav už nikdy nedopustil. Že ak by si mal možnosť to celé vrátiť a zopakovať, že by to celé bolo možno inak. Ja viem, že už by si tú chybu nezopakoval a že to myslíš úprimne. A pokiaľ Ti to pomôže, tak som pri Tebe a posielam Ti objatie.

Jíst, meditovat, milovat

18.06.2014 18:45
Najskôr jeden citát z FB stránky :    Lidé si myslí, že spřízněná duše je někdo dokonalý, a to je přesně to, co všichni chtějí. Ale pravdou je, že spřízněná duše je zrcadlo, osoba, která vám ukáže vše, co vás drží zpátky. Osoba, která vám přináší zaměření na sebe a která vám v tu chvíli mění celý váš dosavadní život. Pravdou je, že spřízněná duše je pravděpodobně nejdůležitější osobou, se kterou se kdy setkáte, protože strhne vaše nepropustné zdi, propleskne vás a vy můžete jít vzhůru. Ale žít se spřízněnou duši navždy? Ne. Příliš bolestivé. Spřízněné duše, které přijdou do vašeho života jen odhalují další vrstvu vás samotných, a pak odejdou. Cílem spřízněné duše je, aby vámi otřásla, trochu potrhala vaše ego , ukázala vám vaše překážky a závislosti, zlomila vaše otevřené srdce, aby se do vašeho života mohlo dostat nové světlo, aby jste mohli být natolik zoufalí a mimo...

..krásne komplikovaný

16.06.2014 18:51
  Cestou z práce som sa musela zastaviť na pošte podať dopis. Všetky ostatné veci robím cez I - banking, ale niečo ako podať list ešte nikto nevymyslel uskutočnit cez internet. Ako som sa už približovala k miestu kde bývam, obehla som jednu matku s dieťaťom, ktoré niečo zrejme kupovali v novinovom stánku a pretože išli skoro rovnakou rýchlosťou ako ja, tak som si vypočula ich rozhovor :  - my máme stále šťastie mami, že?  - áno  - a keby sme dnes niečo kúpili, tak zase by sme našli ten správny kód, že?  - určite ..a toto sa mi veľmi páčilo, tento prístup. Podľa mňa je správne človeku dávat nádej. Je smutné ak od malička rodič vtĺka dieťaťu do hlavy vety typu :  - aj tak nič nevyhráme  - načo to robíš, aj tak je to zbytočné, nikto si to aj tak nevšimne  - my nikdy šťastie mať nebudeme Tiež si môžem povedať : načo žijem, veď aj tak raz umriem. Ak...

..dar z neba

13.06.2014 20:31
  Vždy som mala rada deti. Možno preto, že sa často cítim sama ešte ako dieťa, hoci môj OP tomu nijako nenasvedčuje.   Jednoducho deti sú dar z neba. Sú akási kotva, ktorá nás pripúta k tomu, čo je správne a ukáže nám cestu kadiaľ máme ísť. Pretože náš život môže byť dovtedy jeden veľký chaos, v ktorom sa pohybujeme ako piloti vo vesmírnej lodi, že len lietame sem a tam. A potom príde do Tvojho života dieťa. Možno to najskôr vnímaš ako narušenie svojho teritória, svojho súkromia a pohodlia. Pretože si sa nechcela s nikým o nič deliť a zrazu Ťa to malé stvorenie neustále "vyrušuje" a dožaduje sa Tvojej lásky, opatery a pozornosti.   Ak máš sdrce, tak súhlasíš so mnou, že dieťa je ten najkrajší dar aký si mohla dostať. Že sa mu nič nevyrovná. Pretože je to časť Teba, ktorú môžeš akoby v porovnaní so sebou poopraviť.   Tiež som matka. Tiež som mala tú česť dostať tento...

..pocity

11.05.2014 07:39
  Poznáš ten stav, keď sa na niečo tešíš a keď to dostaneš tak to Tebou otrasie?   Že čakáš akoby na spasenie a keď to spasenie príde pred Teba, že ho dostaneš naservírované ako na podnose tak spanikáriš?   Tak presne tento pocit som zažila ja včera. A bolo to hrozné a čo je hroznejšie, ten pocit vo mne stále pretrváva. Myslela som, že keď sa z toho vyspím že to bude znovu ok, že sa na to budem tešiť, pozerať inak a proste že budem šťastná.   Ale nie som. Je vo mne akoby strach, že prišlo niečo a možno nebolo také, aké som čakala alebo mi na tom niečo neidentifikovateľné vadí, že mám z toho strach.   Predstav si, že snívaš o povolaní pilota. Že si denne viackrát v hlave premietaš aké to bude úžasné, keď budeš konečne po rokoch školy môcť pilotovať sám.  Ten pocit slobody a zároveň zodpovednosti. A predstav si, že ak po tak dlhom čase dostaneš do rúk...

..v záujme dieťaťa

26.04.2014 18:48
Včera som náhodne natrafila na článok jedného katolíckeho spoločenstva, na ktorom bol blog ako reakcia na časopis IKEA FAMILY LIVE, v ktorom bola okrem iného odfotená rodina pozostávajúca z dvoch žien a dieťaťa.   Mňa ako nestranného človeka, ktorého krédom je : Ži a nechaj žiť, rob tak, aby to neubližovalo druhým, sa veľmi akoby dotkla tá neustála zaslepenosť a akoby strach niektorých ľudí z homosexuálne orientovaných ľudí.   V tom blogu totiž autor píše, že sám je rodič a nechce, aby jeho dcéra prišla do styku s niečim takýmto. Akoby "ony - homosexuáli" boli nejaká hrozba. Kde to žijeme? V ktorom storočí?   Čiže ja ako rodič mám svojmu dieťaťu brániť čítať časopisy, letáky, prísť do obchodu, vyniesť na ulicu smeti  - len preto, že tam príde do styku s fľašami od alkoholu, ktorý robí podľa mňa nevyčísliteľné a neopísateľné zlo v rodine, v spoločnosti a v živote...

..pršíííí

26.04.2014 17:44
  dnes od rána prší..   niekto si povie, že "dokelu celý týždeň bolo krásne počasie a prišiel víkend a prší".   Ja som pri upratovaní náhodne našla knihu, ktorú som si kúpila pred štyrmi rokmi : Pros a dostaneš. Nepamätám si už či som ju prečítala vtedy celú alebo len niektoré časti. Tak som si náhodne otvorila knihu a začala čítať, potom kúsok listovať a zase čítať. Našla som tam zaujímavú časť o tom, ako si máme meniť svoje myšlienky. Ako nemame myslieť na to, čo nemáme, na nedostatok, ale máme svoju energiu premeniť na pocit toho, čo môžeme získať za to, čo máme. Pretože tieto pocity v nás nám pritiahnu to, čo naozaj chceme. Viem, že veľa ľudí tomuto neverí a skepticky si povie, že sú to akési vymyslené frázy vytvorené iba na oblbnutie ľudí. Ja však takýmto veciam verím. Pretože všetko to, čo sa odohráva, všetky naše reakcie, stretnutia a vôbec všetko je založené na...

..zhoríš

22.04.2014 20:18
  predstav si, že máš obrovský problém, ktorý Ťa trápi a budí zo sna. Že Ťa napr. vyhodili z práce alebo niečo podobné, čo sa hanbíš povedať svojej priatelke, pretože je to akoby zhodenie Tvojho ega, akoby si sa pred ňou priznal, že si neschopný.   A ona cíti, že sa niečo deje, ale Ty jej to nemôžeš povedať, pokiaľ to nevyriešiš, pretože sa hanbíš. Áno, hanbíš. A ona na Teba tlačí, obviňuje Ťa z nedôvery, ponúka Ti svoju pomoc, hoci v tomto prípade Ti pomôcť nijako nemôže, iba tým že bude stáť pri Tebe.   Čo by si urobil? Povedal jej pravdu alebo by si odišiel z domu? Alebo by si sa na nejaký čas odmlčal a vyriešil ten problém a potom došiel za ňou? Viem, že ten pocit je akoby si bol medzi mlynským kolesom, že si valcovaný z každej strany a zároveň si musíš udržať chladnú hlavu a byť v pohode a riesiť tú "hlúpu" situáciu, do ktorej si sa dostal.   Hej, rozumiem ti....

Veľká noc - veľké pocity

21.04.2014 19:40
  je síce Veľká noc a chodí sa tradične slovensky oblievať a šibať korbáčom..ale mne behajú od rána iné myšlienky po rozume.   Predstav si, že existuje človek ktorý si zaobstará náročný kvet, ktorý je potrebné každý deň zalievať aspoň jednou kvapkou vody. Lenže on je natoľko zavalený svojou prácou, že často na ten kvet zabúda, hoci tvrdí že je pre neho všetkým a že ho k svojmu životu potrebuje. Pritom každý deň minimálne jedenkrát prejde okolo tohto kvetu, ale nenájde si tú krátku chvíľu na tú jednu, jedinú kvapku vody, z ktorej dokáže žiť ten jeho kvet. Až keď zbadá, že ten kvet vädne a akoby už nevládze žiť bez vody, vtedy začne dávat kvetu to, čo potrebuje - vodu. Jednu kvapku vody. Dáva mu ju ráno aj poobede, pretože nechce oň prísť. Lenže keď sa kvet spamätá z nedostatku vody a je zase v poriadku, tak aj ten človek znovu sa zavalí prácou a znovu na pár dní zabudne na...

..pekné sviatky

20.04.2014 09:55
  aj keď som spala túto noc sama, pretože mám na sviatky návštevu a tým pádom máme kúsok poprehadzované spacie možnosti, aj tak som sa vyspala do ružova a som v pohode. Na to, že sú sviatky a pre niekoho je to čas, ktorý je iba naplnený nakupovaním a zhonom, všade kopec ľudí, tak ja si z toho hlavu nerobím. A to by som za iných okolností bola naštvaná ako divý tur, lebo skutočnosť, že sú dnes zatvorené všetky obchody som sa dozvedela až včera večer. A dnes sme mali ísť celá rodina k mojím rodičom a ja doma nenakupené a je mi hlúpe prísť na návštevu s prázdnymi rukami. Ale veď sranda musí byť, nebudem sa stresovať.   Vonku vyzerá byť nádherný deň, vychádza slnko a všetko to tu je ožiarené.   Tak prečo mám svoju pozornosť zatieňovať tým, že som nenakúpila veľkonočné vajíčka? No tak tento rok nech ma teda nikto nevyšibe. Snáď to prežijem.   Tak prajem všetkým tu čo sú...

..čo horšie môže byť?

19.04.2014 18:46
  Neviem prečo som si teraz spomenula na vetu, ktorú mi povedal pred časom môj dobrý kolega. Volajme ho Juraj.   Pred ôsmimi mesiacmi mal svadbu. Ženil sa so ženou, ktorú veľmi miloval a stále miluje. Lenže jeho vyvolená po zhruba štyroch mesiacoch manželského života záhadným spôsobom zistila, že manželstvo nie je to, čo vždy chcela a odsťahovala sa od Juraja a momentálne ich čaká rozvod.   Ja viem, že je to ťažké, hoci sama som nikdy rozvod v plnom slova zmysle nezažila, mám za sebou pár rozchodov, pár zlých vzťahov, ale zhruba viem asi ako sa cíti a priznávam že by som nechcela byť v Jurajovej koži.   A tento týždeň Juraj vyriekol jednu vetu, nad ktorou som sa musela naozaj kúsok zamyslieť.   Vraj : - čo horšie sa mi môže ešte stať?   Áno, je to veľmi smutné, ak sa človek sklame v niekom koho miluje, v niekom do koho dal svoju polovičku života, svoju...

..nádej

19.04.2014 08:54
    Kvitnúci kvet nám ukazuje krásu. Pokiaľ nekvitne, učí nás nádeji.   Lenže človek vie byt krutý..dáva nádej aj keď vie, že žiadnu dať nemôže..   Čo vedie človeka konať tak, že druhému ubližuje, že mu nepovie vypadni, ale nepovie ani zostaň?   Že ho necháva akoby stáť zmrznutého za dverami v nádeji, že raz mu bude otvorené?   Možno je to vlastná slabosť a nedôvera v seba samého, že aspoň týmto spôsobom si dokáže svoju výnimočnosť. Že na utrpení niekoho iného si vyventiluje svoju bolesť, ktorú inak nevie vykričať do sveta.   Tak sa skúsme zamyslieť a poobzerať okolo seba, či niekde blízko nás nie je tiež niekto, kto takto "kričí" o pomoc. Pretože to kričanie ťahá dolu vždy aj niekoho iného. A to snáď nechceme.  

..a teraz už vážne

01.04.2014 04:17
  Momentálne je tmavá noc, všetci naokolo spia a ja som tu pri Tebe. Pretože nemôžem spať. Jo povieš si, že mi asi švitorí, ok, každý máme právo na svoj názor. Ale prehadzovať sa v posteli a vyhovárať sa na to, že nemôžem spať pretože mi je teplo je asi slabá výhovorka. Takže nasledovala sprcha a čas strávený tu na nete. Viem, že v praci budem totalne K.O., že možno aj nervózna a naštvaná, že som nespala a "srala" sa tu, ale tak čo už. Zaujímavé že keď pozriem z okna von, je aj v iných oknách tma, to akože fakt iba ja nemôžem spať? Sranda.   Dnes musím po práci ísť do uja Pomaranča po opravený telefón, lebo dieťaťu sa nejak kazil a proste jak sme išli minule z Ružomberka, tak sme ho dali do opravy pomarančovníkovi. Aj tak má dnes dieťa jazdu, čiže nemusím ponáhlať domov. Cez vik, možno až v nedelu ideme k našim, lebo mladá je objednaná k zub.dentistke, ide si bieliť zuby, aby...

..moja stránka bola spustená

28.03.2014 18:26
  Čiže takto sa toto celé tu začalo..a predchádzalo tomu kopec dní, čo som o tomto premýšlala či to dať alebo nie..pretože priznávam je to fakt silné rozhodnutie, asi ako keď sa mladý vrabčiak rozhoduje či konečne vyletí z hniezda alebo naďalej zostane pod krídlom svojej matky.
Záznamy: 56 - 84 zo 84
<< 1 | 2